História
Názov obce Ďačov v priebehu času mal, čo sa týka jeho tvaru, rozličné podoby. V prvej písomnej zmienke z r. 1349 bol pod názvom Zeek. V zmienke z r. 1352 je názov napísaný v tvare Zeech. Podobne i v rokoch 1477 a 1494. V r. 1455 a 1470 zmienku o dedine Ďačov nájdeme pod názvom Zecz. V roku 1512 a 1522 v niektorých listinách nájdeme podobu názvu Ďačov ako Zechew. Podobne i v súpise sedliackych usadlostí z r. 1567. V súpisoch z rokoch 1570 a 1572 je to podoba Zecheӧ a Zethew. V r.1576 a 1578 Zeczye a Zecziӧ. V listine z r.1597 nájdeme podobu mena Zdzecheo. V r.1600 a 1601 Zecheӧ a Zétheӧ, v r.1626 Zechieӧ. V r.1612, 1628, 1636 či 1638 nájdeme názov dediny v tvare Gyacso, Dziacso, Dziacho a Dyecso. V r.1709 nájdeme i slovenskú podobu názvu Ďačov, a to Diačiov popri maďarskom tvare Decsӧ. Ten bol úradným názvom obce do konca monarchie. Preto ostáva nezmenený i naďalej, ako napríklad z roku 1809 alebo v súpisoch z roku 1900 a 1910.
Celá história obce Ďačov je publikovaná v knihe „Ďačov v premenách času“.
V obci na postoch richtárov a predsedov Miestneho národného výboru (MNV) v povojnovej histórií pôsobili:
podľa dostupných materiálov v roku 1856 Ján Cuprák, 1933 - Andrej Štefčák,
Andrej Stefčák (1945), Andrej Krenický (1948), Andrej Vaňo (1950), Jozef Gerbery 1954, Ján Krenický (1954), - pred ním krátko Vasil' Šteľbaský, Štefan Vasilík (1957), Ján Marcinko (19611962), 1971 krátko Michal Ištvan, Michal Tomko (1972), Krajňák Štefan (1976), Terézia Tomková (1981), Helena Lešková (1988).
Vo funkcii starostov obce pôsobili: Tibor Krenický (1990) a Anton Cuprák (1994) - súčasný starosta obce.
Povojnová história je zachytená na stránkach obecnej kroniky a z jej listov vyčítame rôzne neľahké časy: katastrofálne suchá (1947), povodne (1948, 1958, 1963, 1985 a 1997), extrémne zimy (1979), následkom ktorej boli tzv. uhľové prázdniny.
V r. 1951 je do obce zavedený telefón. V r. 1955 je zavedený elektrický prúd. Spontánne nato si mnoho domácnosti zakúpi rádia, práčky a stroje na rezanie dreva.
12.01. 1957 prichádza do obce prvý autobus, aby tak zahájil činnosť autobusovej linky Lipany - Ďačov. V tomto roku sa započalo s výstavbou hasičskej zbroj nice. 28. 02. 1959 dochádza k založeniu JRD v Ďačove
V r. 1960 dochádza k otvoreniu kultúrnej sály a dokončievaniu požiarnej zbroj nice. V r. 1961 je zavedený dedinský rozhlas. K 1. 1. 1967 ich je v obci 17 televízorov.
V obci sa začína s modernou výstavbou. V r. 1965 dochádza k začatiu výstavby predajne a pohostinstva. V r. 1967 je v obci namontované neónové osvetlenie, realizuje sa regulácia potoka, ako významného protipovodňového prvku. V roku 1980 pri sčítaní obyvateľov má Ďačov 712 obyvateľov.
Začiatkom osemdesiatych rokov sa začína s výstavbou materskej škôlky, opravou štátnej cesty z Lipian do Ďačova, opravou kostola. 06. 02. 1986 bola odovzdaná do užívania materská škôlka. Rok 1989 priniesol nové spoločenské podmienky a tým aj uvoľnenie náboženských pomerov. Po uvolnenÍ náboženských pomerov si obec naplno vychutnáva skutočnosť, že obec je bohatá na duchovné povolania - takmer každý rok sme mali primičné slávnosti (o. V. Jurčenko, o. 1. Jurčenko, o. Verbovský, o. Gerbery, o. Šteľbaský, o. Gira, o. Onderko, o. Šarišský, o. Krenický R.) Významným prejavom aktivity náboženského stavu v obci bolo postavenie kostola pastoračného domu pre rímskokatolíkov v rokoch 1991 - 1992. Tento kostol bol postavenýsvojpomocne z darov veriacich. Pri sčítaní ľudu v roku 1991 mala obec 706 obyvateľov. V máji 1992 Alena Kochanová, rod. LazorÍková otvára súkromné potraviny na hornom konci dediny.
V závere roku 1996 dochádza v obci ku zmene vykurovania rodinných domov z tradičného vykurovania na vykurovanie zemným plynom. V júni toho istého roka začala dostavba bytovej jednotky pre 7 rodín.
Rok 1996 bol posledným rokom pôsobenia ŠM Lipany, hospodárstvo Ďačov. Od roku 1997 došlo k privatizácii firmou Agrotrend od roku 2003 po odstúpení nájomnej zmluvy FNM s Agrotrendom hospodárstvo odkupuje firma iPH, s.r.o. Rožkovany - Ing. Hrebeňár. Napokon sa roku 2006 konala exekúcia.
Rok 1998 je významný pre obec aj tým, že obecné zastupiteľstvo schvaľuje obecné symboly a to erb obce a vlajku. Po rôznych doplňujúcich návrhoch erb obce dostáva konečnú podobu: v modrom štíte na striebornej kamenistej pôde pred striebornými skalami stojaci predklonený baník v zlatom kabátci s kapucňou, strieborných nohaviciach a zlatých topánkach, držiaci zlatú rukoväť strieborného čakana.
Vo väčšom erbe obce Ďačov stojí za štítom sprava zlatovlasý, zlatonimbý,striebrokrídly, modro prepásaný archanjel Michal v zlatom brnení s červeným plamenným mečom v pravici, zľava zlatonimbá Panna Mária v zlatom rúchu a modrom plášti, na hrudi s červeným horiacim srdcom.
V tomto istom roku sa obci podarilo dostať do vlastníctva budovu sýpky, z ktorej sa po zrekonštruovaní vybudoval nový kultúrny dom a 31. júl 2004 je dňom slávnostného otvorenia kultúrneho domu.
